Operácia kolena – úraz, rehabilitácia,...a plastika predného krížneho väzu ACL

Keď ma čakala operácia predného krížneho väzu, mala som dosť málo informácií z tejto oblasti. Práve preto som sa rozhodla, že o tom napíšem. Možno tým, že sa podelím
o svoje „zážitky“ z operácie a rehabilitácie po nej niekomu pomôžem.
Uraz sa mi stal na lyžovačke koncom februára 2007. Od malička lyžujem – do úrazu sa dalo povedať, že svoje lyže ovládam ja. Svojou nepozornosťou pri zostupovaní
z lanovky a nevedomosťou som so spôsobila veľmi vážne zranenie. Nevedomosťou –
v kolene mi „ruplo“ (čiže väz sa nadtrhol), ale ja so lyžovala ďalej...no a to bola posledná jazda! V kolene riadne rachlo a už som nebola schopná sa z kopca ani odplaziť. Nemohla som s nohou ani pohnúť.
U každého je priebeh tohto zranenia iný – môže byť miernejší, ako to bolo v mojom prípade.
Po úraze som sa s komplikáciami (ale predsa) dostala na vyšetrenie. Tam ma hneď šupli pod röntgen. Ten vám samozrejme neukáže roztrhnutý väz. Po dvoch týždňoch sa mi „podarili“ dostať na magnetickú rezonanciu. Tá už bližšie priblížila moju diagnózu, ale stále tam nebola tá istota. Zdalo sa im, že mám poškodený meniskus, nadtrhnutý väz a tak... Takže mi tú nohu zafixovali – asi tri týždne som polihovala doma (noha sa mi poriadne stenšila) a potom som sa pomaly začala s rehabilitáciou. Myslím si, že by to šlo aj oveľa skôr. veľa záleží od vašej psychiky – ako sa cítite, či sa tomu poddáte. Pri bolestiach pomáhal klasický Ibalgin a veľmi sa mi osvedčili gelové vrecúška, ktoré som mala neustále v mrazničke a prikladala ich dosť často na koleno ( aj keď to moc často lekári používať neodporúčajú). Takže pomaly som začala rehabilitovať, učila som sa chodiť a nastúpila do práce. Najskôr
o paličke a potom po vlastných (Cviky na rehabilitáciu popíšem neskôr).
A takto to šlo celý rok. Chôdza sa zlepšila, nemohla som však behať , ani skákať. Koleno bolo uvoľnené, hocikedy pri nejakom prudkejšom pohybe vyskočilo a hneď sa vrátilo naspäť. Proste, chodiť som s tým mohla a kebyže mi to stačí – dá sa s tým žiť.
Predný krížny kolenný väz sa nazýva v angličtine ACL. Tento väz je jeden zo štyroch väzov, ktoré držia koleno pohromade a zabezpečujú jeho stabilitu pre jeho náročných pohyboch. ACL tiež býva najčastejšie poškodený, lebo je to práve on, ktorý zabezpečuje stabilitu kolena smerom do strán. Nachádza sa vnútri kolenného kĺbu a spája stehennú kosť s píšťalou. Bez tohto väzu je koleno nestabilné, pohybuje sa
do strán. Tým pádom sú pre vás úplne vylúčené športy, v ktorých rýchlo meníte smer- ako tenis, futbal, lyžovanie... Ak by sa niekto chcel dozvedieť ako vyzerá naše koleno zvnútra – nech sa páči na :

http://www.arthroscopy.com/sp05001.htm

Po roku som sa rozhodla pre operáciu – plastiku ACL. Nie každý mi ju odporúčal, nie vždy sa vraj väz ujme, nie som vrcholový športovec a tak...V Prešove sa ma však ujal človek so zlatými rukami. Svalstvo na nohe bolo pred operáciou v pomerne dobrom stave, snažila som sa ho posilňovať...poriadne zrehabilitovať. Môj operatér ma totiž upozornil, že od svalstva a zrehabilitovania zraneného kolena zavísí aj výsledok operácie – plastiky ACL. Takže som sa rozhodla a operáciu sme naplánovali na máj 2008.

Operácia – plastika ACL

Čo to vlastne je a ako môže prebiehať plastika kolena? Operácia sa robí artroskopicky. Ide v nej o nahradenie poškodeného, alebo roztrhnutého predného krížneho väzu. Väz sa môže nahradiť vlastným tkanivom a to buď z predného väzu (spája jabĺčko s píšťalou) alebo z hamstringov. Druhý spôsob je náhrada väzu od darcu a tretí využitie umelého tkaniva. Tento spôsob sa asi využíva najmenej. U nás je najpoužívanejší prvý spôsob a to hlavne extrahovanie väzu z patelly. Vyberie sa stredná tretina väzu, operatér ju upraví a vloží tam, kam patrí. Aj mňa operovali týmto spôsobom. Trošku viac sa dozviete aj na :

">http://www.ortoped.sk/koleno.php

Moja operácia prebehla v poriadku, na moje očakávania. Noc pre operáciou som nespala (možno aj kvôli chrápajúcej spolubývajúcej ). Ráno ma odviedli na sál – čakala som nejakú „náladovku“, náladu sa mi však snažila spraviť akurát upratovačka, ktorá chŕlila vtipy svojej kolegyni na chodbe. Po chvíli sa ma ujal anesteziológ. Odviedol ma na sál a tam ma spolu so sestričkou pomaly pripravili na operáciu (tlak, monitor srdiečka a tak...), poinformoval ma o priebehu. Dostavil sa celý operačný tím. Do chrbtice mi pichli injekciu (po sediačky) a pomaly som si prestala ovládať nohy. Samozrejme, že sa ma chytila panika tak mi pichli niečo, po čom som zaspala. Zobudila som sa, keď bolo po všetkom. Pán primár sa usmial a ubezpečil ma, že všetko dopadlo dobre. No a potom nasledoval odvoz na pooperačnú izbu, neskôr na moju izbu. Hneď mi dali na nohu motorickú dlahu (sklon asi 70 stupňov).
Prvá noc bola najhoršia. Nezaberali žiadne injekcie, ani tabletky. To proste musíte vydržať. Cez deň to bolo ako tak, najhoršie je to, že ste pripútaní na posteli a nemôžete sa pohnúť, z kolena vám trčia hadičky – no, je to dosť nepríjemné. Po dvoch dňoch mi drenáž vybrali a pri preväze som si koleno aj odfotila. Bolo teda riadne napuchnuté a poriadna zošívačka. (Teraz mám asi 8 mesiacov od operácie a jazva je oveľa menšia). Po preväze nabehla na izbu úžasná žienka z rehabilitácie – vraj ideme cvičiť. Pri predstave, že mám s tou nohou pohnúť, mi prišlo zle. Dokonca som sa musela postaviť a s pomocou barlí urobiť pár krokov po izbe. Cvičila so mnou každý deň, presne vedela čo má robiť, ako ma má „vyhecovať“, aby som tú nohu po týždni zdvihla. Prvé dni to bolo krúženie chodidlami, tlačenie kolena v ľahu na chrbte do podložky, napínať kvadriceps...Štvrtý, piaty deň som sa odvážila s barlami na kratšie precházky (ha, po chodbe a pred vchodom). Ortézu som nemala, neodporúčal mi ju môj ortopéd. Desať dní od operácie ma prepustili domov. Bola som šťastná, že to mám za sebou.

Rehabilitácia

Po príchode domov som cvičila 3 – krát denne cviky, ktoré ma naučila rehabilitačná sestra. Okrem vyššie spomínaných: v sede na vyššej stoličke „hompáľať“ nohu, narovnať ju a vystretú držať 15 sekúnd (neskôr čas zvyšovať), v ľahu zdvíhať vystretú nohu (chvíľu podržať), pomaly ju obýbať v kolene a rukami priťahovať k sebe, (snažiť sa čo najviac zohnúť koleno), v ľahu na bruchu zdvíhať nohu, potom pokrčiť v kolene a zdvíhať, zaprieť sa špičkami do podložky a „vytláčať“ koleno von. No a samozrejme, veľmi dôležitá je správna chôdza. Po klasických drevených barlách som dostala „francúzske“. Je dôležité používať obidve. Zo začiatku som ich používala aj ja, neskôr už len jednu. Sama som si vtedy uvedomila, že krívam, Takže odporúčam vydržať pri tých dvoch. Chodila som u nás aj na rehabilitáciu, ale keď sa naučíte v nemocnici všetky cviky, ktoré potrebujete, je vám nanič. Nasadili mi tam “magnet“, nejaké masáže kolena (tak si ho pomasírujem aj ja!  ) – takže je to asi zbytočne zabitý čas. Tu na tejto adrese nájdete pár cvikov, ktoré odporúčajú robiť prvý týždeň:
www.nismat.org/orthocor/acl_postop

Po troch týždňoch

U každého je priebeh rehabilitácie individuálny. U mňa to šlo celkom rýchlo, po dvoch týždňoch som nastúpila o zamestnania (dalo sa, som učiteľka). Koleno som asi po troch týždňoch zohla na 90 stupňov, tak som pomaly začala bicyklovať na stacionárnom bicykli. Prvý týždeň 3 – krát denne po 15 minút, postupne som to zvyšovala. Pridala som „minidrepy“ – s pridŕžaním sa o skrinku a stále som cvičila naučené cviky. A ešte niečo – konečne som mohla šoférovať. 

Po troch mesiacoch

Asi 10 týždňov po operácii sme šli na dovolenku do Chorvátska. More mi neskutočne pomohlo. Koleno som mala dovtedy akési drevené, plávaním som ho „rozchodila“. Takže, vodu len odporúčam. No a po návrate som začala opatrne cvičiť. Okrem bicykla nejaké predkopávačky, zakopávačky a pomaly drepy (nie úplne a bez záťaže!). Ortézu som nepoužívala ani pri cvičení.

Po ôsmich mesiacoch

Teraz mám osem mesiacov od operácie. Pred tromi týždňami som lyžovala – samozrejme, opatrne. Nebol to až taký zážitok, ale dobrý pocit z toho, že to zas „funguje“. Musím samozrejme dávať pozor Krížny väz sa plnohodnotne ujme až po 1,5 až 2 rokoch. Špičkoví športovci začínajú po tejto operácii naplno už po 6 mesiacoch, tí sú však asi nonstop v posilke. Ja sa snažím tiež cvičiť, trošku nohy posilovať, raz do týždňa spining, robím drepy (aj s ľahšou činkou), skáčem cez švihadlo... Dalo by sa aj viac, no v rámci mojich možností – rodina a tak... Každopádne neľutujem a som nesmierne vďačná človeku, ktorý ma operoval. Tiež ďakujem mojej rodine (manželovi a deťom) za trpezlivosť a pomoc, ktorú som v tých chvíľach veľmi potrebovala.

Ináč, celkom dobrý pooperačný návod rehabilitácií je na:
http://www.drmillett.com/pdf/acl.pdf
http://www.ehealthmd.com/library/acltears/ACL_rehab.html#one

Alebo na:
http://www.orthopaedics.co.uk/boc/patients/anterior_cruciate_recovery.htm

a na http://en.wikipedia.org/wiki/Anterior_cruciate_ligament_reconstruction


Ak ste vydržali až do konca a máte chuť reagovať, alebo sa podeliť so svojimi skúsenosťami, prípadne chcete poradiť, napíšte.